KONTAKTY  

+421 2 59370 274

 

Slovenská zdravotnícka univerzita
Limbová 12
833 03 Bratislava

  @

 kancelaria.rektora@szu.sk

Odbor mediálnej a edičnej činnosti

Kontakty >>
   

 

 

Profesor MUDr. Ivan ŠIMKOVIC, DrSc.
(*28. 06. 1919, † 26.10.2007)

 

Profesor MUDr. Ivan Šimkovic, DrSc. sa narodil v Senici nad Myjavou 28. júna 1919. Roky dospievania strávil v rodisku a v Bratislave. Maturoval v Malackách v roku 1938, a v tom istom roku sa zapísal na Lekársku fakultu SU v Bratislave, ktorú dokončil promóciou 30. júna 1944. Hneď po promócii začal pracovať na I. chirurgickej klinike LF pod vedením prof. Čárskeho, pričom už v začiatku sústredil svoju pozornosť na vaskulárnu chirurgiu, ktorú na klinike v povojnovom období rozvíjali vtedajší docenti Viliam Chorvát a Andrej Kukura. Keď sa vytvorila v zoštátnenej Evanjelickej nemocnici na Partizánskej ulici II. chirurgická klinika (oficiálne otvorenie 1. mája 1951), ktorej prednostom sa stal doc. K. Šiška, prešiel sem MUDr. Šimkovic pracovať, spolu s MUDr. Kostolným, MUDr. Kratochvílom, MUDr. Pappom a MUDr. Pivkovou, pretože na II. chirurgickej klinike sa rozvíjala, spolu s hrudnou chirurgiou, najmä kardiochirurgia, a tá bola životným cieľom vtedy ešte doktora Šimkovica. Systematická práca kliniky v oblasti chirurgie srdca a ciev však o krátky čas priniesla prvé úspechy: operácie konstriktívnej perikarditídy, otvoreného ductus Botalli, operácie mitrálnej stenózy zatvorenou cestou. V roku 1953 sa začali v USA operovať srdcové chyby pomocou mimotelového krvného obehu. Tejto problematike, znamenajúcej prevrat v kardiochirurgii, sa začal v zapätí MUDr. Šimkovic intenzívne venovať. V tomto období, v roku 1957, bol menovaný za docenta chirurgie. Jeho práca bola zmysluplná a spolu a s Ing. Bolfom vyvinul originálny prístroj pre mimotelový obeh s membránovým čerpadlom, ktorý uviedli v roku 1958 do klinickej praxe úspešnou operáciou defektu predsieňového septa u 8-ročného chlapca - o rok neskôr, v roku 1959, spolu s MUDr. Hubkom, ako prví v Československu, vykonali aj úspešnú operáciu mitrálnej stenózy na otvorenom srdci. Operáciami mitrálnej stenózy za kontroly zraku sa II. chirurgická klinika LF - UK zaradila medzi prvé pracoviská v Európe. Výsledky tejto novátorskej práce boli náplňou kandidátskej dizertačnej práce a monografie: „Metodika a prístroje pre mimotelový obeh krvi", vydanej SAV v roku 1961 (spoluautorom bol Ing. Bolf ). Skúsenosti s mimotelovým obehom krvi v praxi kardiovaskulárneho pracoviska sú obsahom jeho doktorskej dizertačnej práce, ktorú obhájil v roku 1964 a následne zverejnil v 1966 v monografii „Mimotelový obeh a chirurgia srdca". Ešte predtým, v roku 1964, ako prvý na Slovensku implantoval pomocou torakotómie prvý kardiostimulátor.

 

Profesorom chirurgie bol doc. Šimkovic menovaný v roku 1967 a od 1. apríla 1968 sa stal prvým prednostom Chirurgickej kliniky vtedajšieho Inštitútu pre ďalšie vzdelávame lekárov a farmaceutov (ILF). Študijný pobyt v USA absolvoval na rozhraní rokov 1966 a 1967 v Houstone u vedúcich svetových kardiochirurgických osobností, akými boli prof. De Bakeyho, prof. Cooleyho. Po návrate vytvoril na chirurgickej klinike ILF vynikajúci kardiochirurgický tím. Spolu so svojimi najbližšími spolupracovníkmi, MUDr. M. Hubkom, DrSc, a doc. MUDr. Smrečanským sa úspešne venoval ako kardiochirurgii dospelého, tak aj detského veku - operoval získané a vrodené chyby, robil náhrady chlopní a pod. V novembri 1969, ako prvý v Československu, vykonal aorto-koronárny bypass. Svetovú prioritu majú práce prof. Šimkovica a MUDr. Hubku, (ktorý metodiku vyvinul) o použití chlopňových homotransplantátov v na¬hradzovaní abnormálnej mitrálnej a tiež aortovej chlopne.

 

Dnes už definitívne vieme, hoci v čase zrodu to boli predovšetkým predpoklady a nádeje, že vytvorenie Ústavu kardiovaskulárnych chorôb, ktorému impulz dali akademik Šiška a prof. Haviar a realizovali ho akad. Matejíček a doc. MUDr. Schneider, CSc., ako zodpovední riadiaci pracovníci rezortu, bol múdry a prezieravý krok, plne v súlade so svetovým trendom postupnej špecializácie kardiochirurgie a kardiológie. Prof. Šimkovic bol menovaný prvým prednostom Kliniky kardiovaskulárnej chirurgie a vedúcim Subkatedry kardiochirurgie ILF. Na čele Kliniky a Subkatedry stál až do roku 1990. Do tohto posledného obdobia spadá zintenzívnenie vývoja vlastných biologických chlopní, rozpracovanie metódy perikardiálnych chlopňových štepov. V podmienkach ústavu sa pod prezieravým vedením prof. Šimkovica naplno rozvinula slovenská kardiochirurgia, postupne sa rozširovala paleta výkonov, zintenzívnila sa výchova ďalších odborníkov - kardiochirurgov, čo bol základný predpoklad na zriadenie ďalších kardiochirurgických pracovísk v Banskej Bystrici a v Košiciach. Osobitnou zásluhou prof. Šimkovica je jeho rozhodujúci podiel na vývoji slovenskej detskej kardiochirurgie. Nielenže sám sa najväčšou mierou zaslúžil o jej budovanie, ale výborne pripravil svojich žiakov pre toto náročné pole kardiochirurgie, ktorá sa teraz nadmieru úspešne rozvíja v Detskej fakultnej nemocnici v Bratislave. Bohaté celoživotné skúsenosti všestranného kardiochirurga dôstojným spôsobom odovzdal odbornej verejnosti v prvej slovenskej monografii takéhoto zamerania „Chirurgia srdca". Prof. Šimkovic patrí tiež medzi zakladateľské osobností cievnej chirurgie na Slovensku, ako prvý na Slovensku (1967) zaviedol použitie venózneho štepu pri aortofemorálnom a femoropopliteálnom bypasse. Vychoval generáciu súčasných aktívnych cievnych chirurgov, ktorým je zverená zodpovednosť za ďalší vývoj cievnej chirurgie, ako nového špecializačného odboru chirurgie.

 

Rozsiahla pracovná aktivita prof. Šimkovica sa nedá vtesnať do časovo obmedzeného príspevku. Bude jej treba venovať oveľa väčší priestor. Nemožno však nespomenúť jeho 22-ročnú funkciu hlavného chirurga, keď usmerňoval a strážil úroveň chirurgie na Slovensku, rozsiahlu publikačnú činnosť - viac ako 200 prác v domácom a zahraničnom písomníctve, ktoré dokazujú, že prof. Šimkovic bol a stále aj je všestranná chirurgická osobnosť. Nezastupiteľný je jeho podiel na odbornej a vedeckej výchove slovenských chirurgov.

 

Celý život prof. Šimkovica je svedectvom, že poctivá a svedomitá práca, neokázalé vystupovanie, s dodržiavaním mravných zásad vštepených citlivou, ale dôslednou rodinnou výchovou založenou na zásadách kresťanského humanizmu, sa presadí a dosiahne uznanie aj v neprajných, až nežičlivých spoločenských pomeroch. Myslím si, že toto je najžiarivejší príklad a najaktuálnejší odkaz hodný obdivu, úcty a nasledovania. Toto je posolstvo, ktoré nám lekárom, ale i celej spoločnosti, prof. Šimkovic odovzdal.

 

Prof. MUDr. Ivan Šimkovic, DrSc, je vynikajúci predstaviteľ slovenskej a československej chirurgie, bývalý dlhoročný predseda Spolku slovenských lekárov (SSL) v Bratislave. V roku 1979, kedy sa utvoril Ústav kardiovaskulárnych chorôb (ÚKVCH) v Bratislave, sa prof. Šimkovic stal prednostom Kliniky kardiovaskulárnej chirurgie tohto ústavu. Vytvorenie prvého zariadenia tohto druhu na Slovensku bolo medzníkom v ďalšom vývoji slovenskej kardiológie ako celku. Ústav podmienil tiež zrod prvej špecializovanej Kliniky kardiovaskulárnej chirurgie a Kliniky kardiológie vo vtedajšom Československu. V tomto období, keď ÚKVCH prebral zodpovednosť za rozvoj spomínaných odborov, za postgraduálnu výchovu, za kardiovaskulárny výskum, sa hľadali nové cesty, nové metódy práce a riadenia. Vtedy sa v plnom význame slova vytvárala a aj sa dotvorila a vyprofilovala špecializačná, ako aj obsahová náplň kardiochirurgie a kardiológie. V každodennej previazanosti odbornej činnosti pracovníkov oboch špecializácií, keď sa táto činnosť stáva samozrejmou, všednou a plynie v dennom pracovnom režime, akosi automaticky, bez toho, že by sme si ju uvedomovali, najlepšie vystupuje do popredia chirurgicky všestranná rozkošatená osobnosť profesora Šimkovica.

 

Spolupráca kardiológa a kardiochirurga je jedinečná, a pre pacienta s chorým srdcom ničím nenahraditeľná, osudovo dôležitá. Pretože rozhoduje o jeho ďalšom živote. Spolupráca, ktorá smeruje k jedinému spoločnému cieľu - k záchrane ľudského života, k zlepšeniu zdravotného stavu a v optimálnom prípade k prinavráteniu zdravia. A to bez očakávania osobného prospechu, bez vyzdvihovania, vyvyšovania dôležitosti jedného odboru oproti druhému, tobôž bez nadradenosti ich jednotlivých predstaviteľov. Pokroky v invazívnej a neinvazívnej diagnostike, vo farmakologickej, ale predovšetkým inštrumentačnej liečbe cestou intervenčnej katetrizácie, pokroky v kardiochirurgickej liečbe, anestéziológii, pooperačnej starostlivosti, resuscitácii a rehabilitácii kladú veľké vedomostné a metodické požiadavky (teoretické a praktické) na kardiológa a kardiochirurga.

 

V Slovenskom ústave srdcových a cievnych chorôb (SÚSCH), ako v jedinom komplexnom pracovisku tohto typu na Slovensku, sú vytvorené možnosti úzkej dennej spolupráce kardiológov a kardiochirurgov, angiológov a cievnych chirurgov. Ich spoločnou úlohou v našich špecifických podmienkach je túto spoluprácu naďalej zveľaďovať a tak plynule nadväzovať aj v ďalších rokoch na inšpirujúcu spoluprácu zakladateľskej generácie slovenských kardiológov a kardiochirurgov. K nej patrí jednoznačne aj profesor Šimkovic, ktorý v tomto smere vykonal nesmierne významnú priekopnícku prácu.

 

autor: prof. MUDr. Igor Riečanský, CSc.
 


 

© Copyright 2010 Slovenská zdravotnícka univerzita v BratislavePosledná aktualizácia: 0